Zhodnotenie mesiaca: Január 2018 – Zimná depka

Január by som vymazala z kalendára. Teda, tohtoročný určite.

Neviem na neho nájsť jedno pekné slovo a to už prepisujem tento článok asi štvrtýkrát, aby nebol taký negatívny. Žiaľ, inak to asi nebude. Dnes budem hejtovať.

Začala by som rovno Novým rokom, kedy som rozbila firemný iPhone. Nie, nebolo to v opilom stave, ba dokonca ani po opici na chate. Boli to na rodinnej návšteve. Pretože tak som trávila Silvestra a Nový rok. Na rodinných návštevách, spomínaním na to, ako bolo kedysi pred 30 rokmi všetko inak. samozrejme lepšie a dlhotrvácnejšie.

Oprava displeja ma vyšla na 140,-€. Krása!

Po pár dňoch priateľ ochorel. Viete aké je to keď máte doma chlapa čo má soplík a kašlík? Ak áno, tak si viete predstaviť, ako to vyzeralo u nás doma a kto mal na starosti 99.98% domácnosti (na WC dokráčal chlapec sám). Ďalej to nemusím komentovať. Stačí ak dodám, že som po troch dňoch ochorela ja?

Mňa to potrápilo trochu viac, takže som strávila týždeň doma. Počas toho týždňa som mala veľa času na uvažovanie o živote. O tom kde som, či som tu a takto chcela byť a kam chcem smerovať. Jednoducho, všetko super úvahy pre človeka, ktorý je sám doma chorý a cíti sa mizerne.

Keď už tak človek rozmýšľa, začne byť nespokojný. Mrzutý. Citlivý. Tak som sa chtiac-nechtiac dostala do pár hádok, ktoré som vôbec nepotrebovala. A hlavne, ktoré môjmu pocitu, že všetko je na nič a chcem sa odsťahovať do Kanady, nijako nepomohli. Práve naopak.

K tomu všetkému sa ešte pridal pes, ktorý (ktorá) má aktuálne 8 mesiacov a teda veľa chuti k poslušnosti práve nemá. Prísť na prvé zavolanie je pre ňu nonsens, zničila mi najobľúbenejšie zimné topánky a obhrýzala ďalšiu knihu.

Takže som okrem opravy telefónu riešila objednávku botníka na mieru (lebo mám blbú chodbu) a kúpu nových topánok (pretože som prišla už o tretie zimné). Pridajme k tomu ešte asi štyri narodeniny, ktoré nemôžete absolvovať bez darčeka a vieme si predstaviť, koľko mi ostalo na to, aby som si v takom mrzutom mesiaci „urobila radosť“.

Tento mesiac som si fakt neužila a už sa teším na nový. Tentoraz si už dávam drobné predsavzatia, aby som bola viac motivovaná.

Februárové predsavzatia:

  1. Začať cvičiť doma. Keďže som dva mesiace ani prstom nepohla, stačí mi pohľad na činky a už mám svalovku, takže musím začať pozvoľna. ALE! pravidelne.
  2. Byť trpezlivejšia. To sa týka najme našej chlpatej puberťáčky, pretože zmeny, ktorými prechádza sú nezvratné a musíme zmeniť aj my náš postoj, aby ona vedela, kde je jej miesto v svorke, a aby sme my neprišli o nervy.
  3. Netrápiť sa nad vecami, ktoré neovplyvním. Tu by som okrem správania mladej fenky zaradila aj správanie a názory ľudí, ktorí uveria každej pletke a sústredia sa v každom smere na seba.
  4. Čítať poéziu. Pretože pozdvihne dušu.
  5. Písať. Častejšie. Pravidelnejšie. Pretože odľahčí dušu.

A, že sa dá vo všetkom zlom nájsť niečo dobré? Sem s tým. Rada zvážim a zatiaľ silno dúfam, že február už takto neohejtujem.

-K-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *