1. trimester, Očakávanie

Povedať či nepovedať?

“Gratulujem. Je to pozitívne. ”

Okej. Ako tak som začala vstrebávať informáciu, ktorú som od rannej návštevy WC už aj tak akosi očakávala.

Prvé čo mi napadlo bolo, že by som to asi nikomu okrem priatela ešte nemala hovoriť. Potom som si uvedomila, ale dôvod toho celého prečo som vlastne u lekárky, a čo ma v prvom rade viedlo k ocikávaniu paličky. Práca.

Takže. Fajn. Čo teraz? Komu to povedať a komu nie? Mám to ešte dnes povedať šéfovi? Veď to ešte nevie ani moja mama! A kedy to povedať rodine? Čo ak sa niečo stane? Vie to len budúci otecko, a jedna kamoška (áno, musela som to niekomu vytrúbiť).

Práca

Keby bola situácia iná, šéfovi by som to ešte nehovorila. Vlastne, nehovorila by som to nikomu. Ako mu ale vysvetlím, že nikam nemôžem cestovať? Budem klamať, že mám “zdravotný problém” a potom o 3 mesiace sa z toho vyvinie, že som tehotná? Keby bolo tak jednoduché, aby šiel na tú služobku namiesto mňa niekto iný, asi by som to tak aj urobila, no za aktuálnych okolností musím s pravou von. Navyše, keďže som zamestnaná “slovenským štýlom” budem musieť s našou ekonómkou aj tak prebrať, čo sa dá urobiť, aby som na materskej nedostala smiešnych dvesto eur. Alebo skôr smutných, úbohých, zaplakania hodných dvesto eur?!

Nakoniec som sa rozhodla, že to teda šéfovi poviem. Ale nie hneď. Najprv to poviem kolegyni, s ktorou som mala cestovať, a následne kolegyni, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť ísť namiesto mňa, aj keď viem, mala úplne iné plány. Nech je šéf jediným prekvapeným. Keďže služobka je začiatkom leta a navyše treba podstúpiť nejedno očkovanie, chcem vedieť, že s tým budú kolegyne v pohode. Môj stav to samozrejme nezmení, no radšej nech to vedia odo mňa.

Rodina

Keď už to budú vedieť v práci, môže to vedieť aj rodina. Viem, že sa hovorí, že treba počkať do konca tretieho mesiaca, kým sa o tom začne hovoriť verejne, no to by som asi nevydržala. Navyše, ak by sa čokoľvek stalo, a nedajbože by sme o dieťatko prišli, určite by som to pred rodinou netajila. Potrebovala by som sa o tom rozprávať, potrebovala by som sa s tým, s ich pomocou, vyrovnávať.  Takže rodina to určite bude vedieť pri najbližšom osobnom stretnutí.

Priatelia

Pri otázke či to povedať kamarátom som trochu rezervovaná. a tak na to idem rovnako ak osom uvažovala pri rodine. Poviem to kamoške, s ktorou by som určite riešila aj keby sa nám stalo niečo zlé. Nebudem o tom hovoriť, všetkým priateľom a známym, len jednej či dvom osobám, s ktorými riešime už roky rokúce všetko spolu a viem, že ma podržia nech sa deje čokoľvek.

Robím dobre? Uvažujem správne? Čo by ste urobili vy?

Podeľte sa o názor, budem rada.

Čau a pá

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *