O hľadaní sa…

Naposledy som písala článok pred takmer mesiacom. Chcem písať, no neviem, či nemám dosť času, alebo dosť dobré témy, o ktorých by som chcela písať, alebo je to strachom, že to nebudem vedieť podať tak, ako to mám v hlave.

Je pravda, že nemám dostatok času na to, aby som čítala iné blogy a inšpirovala sa jazykom a štýlom, ako ľudia takéto články píšu. Na druhej strane, ale, neplánujem písať ani recepty ,ani recenzie na rôzne produkty, ani popisovať žiadne moje rutiny. Chcem písať o tom, ako sa na veci pozerám, prečo sa na nich tak a tak pozerám, a aký to má dopad. Chcem písať o tom na čo si rada spomeniem, a o tom, čo by som chcela a ako by som to chcela dosiahnuť. Pretože minulosť máme každý, no je na nás ako sa s ňou vysporiadame, či a vôbec ako, ju prijmeme a čo sa z nej naučíme. Rovnako je to aj s našimi plánmi do budúcna. Je síce fajn vedieť ČO chcem, ale oveľa dôležitejšie je vedieť, AKO to chcem dosiahnuť.

Možno je problémom aj to, že som si presne neurčila o čom tento blog bude. Viem, že chcem písať, viem, ale asi by som mala mať nejakú ústrednú tému, nie?

Možno život ako taký, a zážitky, ktoré pôsobia obyčajne, no zanechajú v človek emóciu.

Možno o knihách, filmoch, o voľnom čase.

Možno o láske, vzťahoch, rodine

Možno o jedle, a o tom, ako sa snažím nejesť živočíšne produkty,

Možno o športe a o tom, ako som sa za posledný rok-dva, kedy cvičím pravidelne posunula.

Mono o tom, čo túžim robiť a zároveň rozmýšľať, ako to robiť.

Nie je ľahké sa nájsť. No ešte ťažšie nie neprestať s hľadaním.

Človek má tendenciu, ostať v tom, čo mu je dobre známe a neprekračovať hranice, neobjavovať, ak nemusí alebo sa na to necíti. Aj napriek tomu, že som sa sama najviac o sebe naučila a urobila najlepšie kroky pre seba práve vtedy, keď som ich robila s búšiacim srdcom v hrudi, niekedy zabúdam na to, že v tom treba pokračovať. Že netreba prestávať, a že treba ísť pred. Čas nestojí, a tak by sme nemali ani my.

Čo je teda asi výsledkom tejto krátkej rannej úvahy? Rozhodnutie a záväzok, že budem písať častejšie. Tým myslím aspoň jeden článok za týždeň. O čomkoľvek. Aby som sa neprestávala hľadať. Aby som objavila o čom chcem skutočne písať, a ako chcem písať. Aby som sa našla v tom, čo som vždy túžila robiť, a aby to bolo mojou potechou.

-K-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *