1. trimester, Očakávanie

Ako sa to vlastne stalo?

Prvý článok na tomto blogu by sa mal samozrejme týkať asi toho, ako sa to celé stalo, však? No, teda, nie úplne AKO sa to stalo, veď o opeľovaní sme už všetci dávno počuli, ale o tom, ako som ZISTILA, že som “v tom”.

Viete kedy mi napadlo ocikať paličku? Nebolo to ani vynechaním menštruácie, lebo tá sa mala ešte len dostaviť (už sa jej to nepošťastilo), nebolo to ani nevoľnosťou, ani šiesty zmysel. Bolo to celkom pragmatické – mala som sa ísť očkovať, kvôli pracovnej ceste.

Očkovanie nie je, respektíve, nemusí byť problém ani v tehotenstve, avšak záleží od toho kam cestujete, a proti ČOMU sa idete očkovať. Ja som toho mala celkom dosť – Hepatitída A,B; Brušný týfus, Tetanovka s Čiernym kašľom. Slušné nie? Keď plánujete cestu do Jakarty v Indonézii, takéto chuťovečky vám ponúknu do ramienka. Mne však už neponúkli.

Na konzultácii s pani doktorkou som sa dozvedela, že tieto očkovania by sa tehotnej osobe dávať nemali. “V pohode, som očkovateľná”, vravela som si. No akosi mi v deň prvého očkovania kdesi v hlave ťuklo. “Hej, len tak do istoty, neoveríme si to?” Mohla som zrátať na jednej ruke koľkokrát sa to mohlo stať. No ako sa vraví: Náhoda je blbec, a ja som tehotná.

Po prvom šoku, prerátaní počtu červených paličiek a prvej opatrnej radosti s priateľom, pretože túto tému sme riešili a plánovali sme, kedy začneme plánovať, som sa vybrala k lekárke G. Sestrička mi vzala krv a poslala ma do labáku. Tam bol proces rýchly a po dvoch hodinách som dostala do rúk výsledok, na ktorom bolo pre laika pochopiteľne jedine “+” v kolonke “záver“.

To mi stačilo. Očkovať  som sa nešla. Nemohla som.

O tom čo bolo ďalej vám poviem nabudúce.

Čau a pá

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *