A predsa boli Šťastné a veselé

Dostať sa cez sviatky k písaniu nie je vôbec tak jednoduché, ako by si človek myslel. Aspoň v mojom prípade. Mám pocit, akoby som poriadne ani žiadne voľné nemala. Najprv riešite darčeky, upratovanie a pečenie. Potom všetky rodinné návštevy, výmeny darčekov, u ktorých ste neutrafili správnu veľkosť a potom už prichádza Silvester. Kde budeme, s kým budeme, ako tam pôjdeme, a čo tam budeme robiť. A hlavne, nech sú tie sviatky  šťastné a veselé.

A potom hľa, už je 3.1.2018 a vy ste sa nedostali k ničomu z toho, čo ste tak nadšene plánovali začiatkom decembra. Budem si čítať knižky zabalená v deke s pohárom vareného vínka. Pozriem si všetky obľúbené filmy. Dôkladne si upracem skriňu. A tak dále, a tak dále.

Alebo je to tak iba u mňa?

Každopádne, nechcem sa sťažovať na sviatky, pretože aj napriek tomu, že som takmer vôbec (ok, možno deň-dva)  nemala čas na „ničnerobenie“ , tak som si tieto sviatky svojim spôsobom aj tak užila.

Boli to prvé sviatky, ktoré som trávila doma. A doma myslím vo svojom domove. Nie u rodičov, ale vo vlastnom. Ten som si musela sama upratať, vyzdobiť, zaplniť vianočnou atmosférou a vôňami. Len preto, aby som si to všetko mohla chvíľku užívať. Aj napriek tomu, že sviatky, sme s priateľom trávili i jeho a mojej rodiny, som šťastná, že po dlhom dni plnom návštev a nechceného obžerstva sme sa nakoniec mohli vrátiť domov. K nám domov.

Sviatky som si užívala aj preto, že som po dlhom čase mala možnosť sa na ne v pohode pripraviť a nestresovať sa. Ba dokonca som sa postarala nie len o darčeky pre moju rodinku, ale aj pre priateľovu (moju budúcu rodinku). On mal omnoho náročnejší koniec pracovného roka ako ja. Takže som pomohla. Tento rok som, na rozdiel od predchádzajúcich dvoch, nikde necestovala. Neriešila som ani pracovný zhon a darčeky na poslednú chvíľu.

To ma naozaj potešilo.

Pokúšala som sa aj piecť, no nie všetko mi vyšlo úplne podľa predstáv. Teda, aby bolo jasné, chutné to bolo, len to nie vždy vyzeralo tak ako som dúfala. Niekedy mi tá konzistencia jednoducho nevyjde. Najlepšie čo sa mi podarilo upiecť boli datľové keksíky, ktoré som robila až teraz po Vianociach.

Silvester som strávila doma. Z viacerých dôvodov sme nemohli odcestovať na niekoľko dní niekam preč. Nikam za snehom, alebo za teplom, a tak sme večer strávili na návšteve rodičov.  Nasledovala prechádzka a vrchol večera pri pohári vínka, filme a ohňostroji z okna. Aj napriek tomu, že som veľmi chcela niekam ísť, pretože si myslím, že v najbližších rokoch takú príležitosť mať nebudeme, neľutujem to, že sme ostali doma. Že sme strávili večer spolu, v tom najpríjemnejšom prostredí a v pokoji.

Tak, taký je život. Ako vianočné sviatky.

Plánujete naháňate sa a nakoniec príde množstvo vecí, ktoré nijako neovplyvníte. Niečo vám vyjde nad očakávania, niečo vás milo prekvapí a niečo sa vám vôbec nepodarí.. Je pritom jedno či ide o pečenie, darčeky, výlety, alebo akékoľvek iné plány, ktoré máte.

Do nového roka si, a každému inému, prajem, aby priniesol každý deň dôvod na úsmev a chvíle, ktoré budú hriať pri srdci aj napriek tomu, že sa budú vymykať pôvodným plánom.

Niekedy zanechajú lepší pocit ako naplnenie pôvodného plánu.

-K-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *