Život so šteniatkom nie je prechádzkou ružovou záhradou

„Keď raz budem veľká, budem ich mať aspoň päť!“ povedala som mame, keď mi na otázku či si nevezmeme psíka rázne vysvetlila, že nie.

„Psík to nie je len zábava, treba sa o neho starať, robiť mu spoločnosť a obetovať mu množstvo svojho času….. Navyše, máme už dvoch, preboha!“

 

Áno doma sme vždy mali dvoch psíkov. Isté obdobie dokonca troch. Bývala som v dome so záhradkou, v rodine, ktorá mala doma odjakživa aspoň jedného psa. Bývala som v dvojgeneračnom dome, čo v preklade znamená, že vždy bol doma niekto, kto sa mohol o psa postarať. Vždy mal možnosť ísť von, keď sa pýtal, vždy dostal v tom istom čase jesť, vždy sa s ním niekto hral, alebo staral ak bol chorý.

Keď vyrastáte v takom prostredí, je ťažké skutočne si uvedomiť čo všetko starostlivosť o psa obnáša. Úlohy sa jednoducho podelia. Starajú sa všetci a zároveň nikto nemá pocit, že sa neustále stará. Pes sa má ako prasiatko v žite, pretože nikdy nie je sám a vždy dostane čo potrebuje. Za to sa odvďačí láskou, ktorú by jeden sotva uniesol.

Nik nedá toľko lásky človeku, ako dá len pes človeku.

S predstavou, že to bude takto jednoduché potom človek vkročí do reálneho života. Odsťahuje sa od rodiny. Najlepšie do bytu, pretože čo iné si môže dovoliť a začne uvažovať, že by si aj kúpil psíka. Človek spomína na to, aké to je super, keď príde domov a je tam rozkošný chlpáč, ktorý ho bezhranične miluje. V tej chvíli, ale ten istý človek už zabúda na to, aké ideálne prostredie pre seba a pre psíka mal. Prostredie, ktoré dnes už nemá.

Človek – presnejšie, žena, 29r. – sa nechá uniesť, a ukecá frajera na šteniatko. Štvormesačnú fenočku z útulku.

… a tu sa začína náš príbeh.

Šteniatko je perfektný nápad! Budeme sa o neho starať a ono nás bude milovať! To je celé, nie? No v zásade áno, len si to rozoberme ma drobné.

Čo znamená starať sa?

Chodiť s ním von 4-5 krát denne.

Pretože je to predsa šteniatko. Neudrží to 9 hodín, kým sme v práci. Je rado, a my vlastne tiež, že to udrží aspoň v noci. Okrem toho, či a ako dlho vydrží psík tu však treba myslieť aj na to, že ak vstanem ráno skôr, nebudem tráviť pohodové ráno na gauči s knižkou, ani si nebudem pri čajíku plánovať deň.

Budem sa vonku prechádzať so šteniatkom, aby som ho zabavila a trošku unavila, aby malo opäť chuť spať, keď budeme preč.

Hranie sa vždy keď nespí a nepapá.

Medzi vlastnosti šteniatka patrí aj to, že síce potrebuje veľa spať, ale na etapy. To znamená, že 3-4 hodinky pospí a potom sa chce hrať. Je úplne jedno či je 11 hodín večer, alebo po 5 ráno.

Zároveň mu je úplne jedno, či ste sa doteraz hrali už dve hodiny, a kým hodinu spalo vy ste varili a teraz si chcete konečne oddýchnuť. Podľa neho je čas na hru.

Separačná úzkosť

To je niečo čo som si nikdy doma nevšimla. Dôvod je ten, že naše psy necítili separačnú úzkosť, pretože pri nich vždy niekto bol a keď nie, tak boli aspoň oni dvaja. Takže sa vedeli spolu aspoň hrať.

Pri šteniatku v byte je to iné. Ono nechce aby ste odchádzali. Ono prežíva aj to, že sa na 15 minút zamknete s kúpeľni. Naše šteniatko sa našťastie učí veľmi rýchlo. Je to šikovná a snaživá, dnes už polročná fenočka, ktorá sa naučila ostávať sama doma po neuveriteľných 2 týždňoch.

Tie však boli  aj neuveriteľne vyčerpávajúce.

Človek sa bojí jednak toho, aby psík nekňučal celý deň keď je preč. Najmä ak nad vami býva rodinka s bábätkom, ale aj preto, že to značí, že psík je nešťastný. Skúšali sme to po dobrom, po zlom. Skúšali sme sa nelúčiť a zmiznúť, Bože, to bol plač. Skúšali sme sa teda rozlúčiť, ani to nepomohlo. Vychádzali sme z bytu, stáli na chodbe a po minútke-dvoch sa vracali.

Všetci sme prežívali stres. Susedia si mysleli, že nám preskočilo.

Nakoniec sme zistili, že sa celkom slúžne zabaví pri žuvacej kosti, alebo pri loptičke naplnenej mňamkami. Začali sme jej teda dávať toto pred odchodom a na tablete spúšťali nahrávanie zvuku. Po týždni sme s nahrávaním prestali a konečne odchádzali z domu bez výčitiek, pretože sme zistili, že stále kňučí kratšie a kratšie.

Dnes po dvoch mesiacoch, už ani neregistruje, že opúšťame byt. Samozrejme, musí mať všetky hračky a kosť po ruke (po labke), no už to zvláda, pretože pochopila, že sa vždy vrátime.

Zmena denného programu

Najťažšie bolo naučiť seba aj ju, že vždy keď odchádzame z domu, je to len na istý čas a vždy sa k nej vrátime. Ona si musí vyť vedomá to, že sa vrátime a my si musíme byť vedomí toho, že sa musíme po pár hodinách vrátiť.

Okrem toho sme však narazili na ďalší problém – svedomie. Okej, viete, že váš psík to vydrží sám, ale… chcete ho nechať samého celý deň? S výnimkami na venčenie? Nie. Takže sme sa začali snažiť, upravovať si denné aktivity tak, aby sme jej dokázali venovať čo najviac pozornosti. Predsa len je celý deň sama, a potom, keď sa nás dočká, nechce, aby sme len šli vonku, trošku sa pohrali, a potom ju nechali opäť samú.

Niekedy sa takýmto dňom nevyhneme, pretože chceme ísť do kina, alebo niekam inam. Najčastejšie sa však prispôsobujeme tak, aby nebola sama. To znamená, že idem do práce skôr, aby som sa z práve vrátila skôr. Priateľ vstáva trošku neskôr a ide s ňou ráno vonku v čase, kedy som ja už v práci. Takto potom ostane sama asi 7 hodín. Ja bežím z práce a ideme von. Keď viem, že sa z práce nedostanem skoro, alebo potom chcem niekam ísť, tak ju bežím vyvenčiť okolo obeda.

Cvičiť idem až neskôr večer, kedy je priateľ už doma z práce. Ak nie je, viem že každú chvíľu príde, a tak ostane šteniatko samé len chvíľu. Musímte mať stále na pamäti to, že doma je niekto, kto je závislý na tom, kedy prídete.

Ak ideme na návštevu, berieme ju so sebou. Mojím cieľom je brať ju všade, kam sa dá, aby sa naučila správať slušne medzi ľuďmi a rozličných priestoroch tak, aby sme s ňou v lete mohli chodiť naozaj všade a nebáli sa, že ociká letnú záhradu a podobne.

Trpezlivosť

Ak si človek myslí, že psík to je len klbko lásky, mýli sa. Psík je klbko nápadov, vrtochov, a vlastnej osobnosti. Niekedy sa chce hrať a krásne poslúcha, inokedy vám jednoducho urečie a vy sa modlíte, aby nevbehlo pod auto. Niekedy pekne vyčká celý deň, kým prídete z práce, inokedy vám rozkuše papuče, alebo čokoľvek čo zváži za ideálnu zábavu na krátenie času. Niekedy pekne sedí pri miske a čaká na povel, kedy sa môže pustiť do jedla, inokedy objaví čokoládu a celú ju zje.

Ozaj viete čo sa stane, keď 7 kilové šteňa zje 200g čokolády?

Bude hore do 4 ráno, hyperaktívne dychčiace, nepokojné, a vy budete dúfať, že sa čím skôr upokojí, že sa mu tep srdiečka vráti do normálu, a že zaspí. Je to, akoby ste vypili 3násobne viac kávy ako zvyknete. Ja napríklad pijem 3 kávy denne. Čiže je to asi ako keby som ich vypila 9. Je to strašne veľa a je to naozaj až život ohrozujúce.

Čistota

Okrem trpezlivosti vás šteniatko naučí aj čistote. Po incidente s čokoládou, alebo potrhanými vecami, sa človek rýchlo naučí, nechať všetko mimo dosahu psa. Všetko bude teda odložené, upratané, tak, aby nebolo čo ničiť.

 

Takže ako by som to zhrnula?

Psík naozaj je rozkošné klbko lásky. Dobije vás dobrou náladou, vyčarí úsmev. Je to taký malý terapeut, ktorý vám po náročnom dni pooblizuje uši a vráti vám pocit, že všetko bude dobré. Prinúti vás hýbať sa, objavovať nové miesta na prechádzky a zabudnúť na všetko pri hre.

Psín vám naozaj zmení život. A v konečnom dôsledku oh naozaj zmení výrazne a k lepšiemu. Treba mať však na pamäti aj všetko to, čo mu budeme musieť minimálne v priebehu prvého roka obetovať, aby ste boli všetci doma šťastní a spokojní.

Psík je nekonečná a nezištná láska, ku ktorej treba pristupovať s patričnou zodpovednosťou.

-K-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *